Slovensko dostalo príležitosť investovať do budúcnosti. Do silného, suverénneho priemyslu, ktorý by slúžil našej ekonomike a pracovným miestam našich ľudí. Z plánu obnovy bolo na dekarbonizáciu priemyslu vyčlenených 300 miliónov eur. To je šanca, aká sa už nemusí zopakovať. Peniaze, ktoré mohli posilniť slovenské firmy, zostať doma a slúžiť národu.
Jednou z firiem, ktorá mohla štátu pomôcť, bol Kronospan – významná spoločnosť v drevospracujúcom priemysle. Jej konateľom je Daniel Huliak, brat Rudolfa Huliaka, bývalého starostu Očovej a aktuálneho poslanca parlamentu. No napriek splneniu podmienok peniaze nezískal. Čo sa stalo?
300 miliónov eur bez jasného plánu
Z plánu obnovy bolo na dekarbonizáciu priemyslu vyčlenených 300 miliónov eur. Hlavným kandidátom na ich využitie mal byť U. S. Steel Košice. Oceliareň plánovala modernizáciu, ktorá by znížila emisie oxidu uhličitého o 2,6 milióna ton. No koncom roka 2024 oznámila, že projekt nebude realizovať – dôvodom bola zmena vlastníka.
Štát tak zostal s nevyužitými miliónmi a ministerstvo životného prostredia vypísalo novú výzvu. Prihlásilo sa sedem firiem, štyri splnili podmienky: Duslo, Wienerberger, OFZ a Kronospan. Práve Kronospan mal najambicióznejší projekt – žiadal 36 miliónov eur, viac než ostatní traja dohromady.
Politické spory nad odbornými rozhodnutiami?
Na ministerstve sa však začiatkom roka 2025 začali diať zvláštne veci. Rudolf Huliak mal konflikt s ministrom Tomášom Tarabom (SNS). Výsledok? Huliakovi nominanti boli odvolaní z ministerských organizácií a Kronospan – hoci splnil všetky podmienky – nedostal zmluvu na dotácie.
Zdroje z ministerstva aj Úradu vlády naznačujú, že rozhodovanie nemuselo byť úplne objektívne. Hoci neexistujú dôkazy, že by Rudolf Huliak akokoľvek ovplyvňoval proces pridelenia peňazí svojmu bratovi, ministerstvo zmluvu jednoducho nepodpísalo. Prečo?
Konflikt záujmov alebo zámerné odstavenie?
Kronospan nemal problém čerpať iné dotácie – napríklad v auguste 2024 získal 2,2 milióna eur na obnoviteľné zdroje energie od ministerstva hospodárstva. Zároveň pravidlá Európskej únie nehovoria, že by rodinní príslušníci politikov nemohli žiadať o podporu. Dôležité je len zabezpečiť transparentnosť.
Ministerstvo však mlčí. Na otázky, prečo s Kronospanom nepodpísalo zmluvu, neodpovedalo. Daniel Huliak odmietol situáciu komentovať.
Strach z ďalšej kauzy?
Štátne orgány mohli byť opatrné aj kvôli minulosti. V roku 2023 musel odstúpiť minister Samuel Vlčan po tom, čo sa prevalilo, že jeho firma dostala eurofondovú dotáciu 1,4 milióna eur. Táto kauza bola jedným z faktorov, ktoré viedli k pádu Hegerovej vlády.
Ale v prípade Kronospanu je situácia iná. Daniel Huliak nie je politik, ale manažér, ktorý v Kronospane pôsobí už od roku 2004. Firma navyše dlhodobo prosperuje, a nie je závislá od politických cyklov.
Kde je pravda?
Fakty sú jasné: Kronospan splnil všetky podmienky, ale peniaze nedostal. Ministerstvo nevysvetlilo prečo. Či išlo o odborné rozhodnutie, alebo politickú hru, sa zatiaľ nedozvieme. Je to tento spôsob riadenia štátu, ktorý si želáme?
Tému budeme naďalej sledovať.
