Vláda Roberta Fica opäť ukázala, akým spôsobom spravuje slovenské záležitosti. Takto to vyzerá, keď sa k moci dostanú tí, ktorí miesto starostlivosti o národ uprednostňujú vlastné záujmy! Novým veľvyslancom v Londýne bude Peter Susko – brat ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie verejnej diplomacie na rezorte zahraničných vecí. Tento krok len potvrdzuje, že Slovensko je opäť preplnené rodinkárstvom, kde sa kľúčové pozície obsadzujú na základe osobných väzieb, nie odbornosti.
Susko, bývalý novinár, ktorý má bohatú minulosť ako PR pracovník, prichádza po Róbertovi Ondrejcsákovi, ktorý kritizoval vládu za jej slabú a nejednotnú zahraničnú politiku. Ako dlho ešte budeme ticho znášať vládu, ktorá nám znevažuje vlastné národné záujmy? Ondrejcsák otvorene vyjadril, že Slovensko sa stalo „irelevantné“ a že si už ani naši najbližší spojenci nevedia vysvetliť, prečo sa naša krajina správa proti vlastným národným záujmom. Namiesto silnej, stabilnej politiky sa Slovensko stalo jednoduchou „handrou“.
Peter Susko, ktorý v rokoch 2005 až 2009 viedol slovenskú edíciu pánskeho časopisu Playboy, sa po tejto kontroverznej ére dostal k roli hovorcu Slovenskej televízie za éry generálneho riaditeľa Štefana Nižňanského. Tieto jeho kariérne kroky ukazujú, že jeho vplyv a prepojenia v slovenskej mediálnej a politickej scéne nie sú náhodné, ale vďaka svojmu postaveniu v rámci vládneho a mediálneho aparátu. Je toto naozaj vedenie, ktoré si Slovensko zaslúži? Takýto človek sa stáva ideálnym kandidátom na funkciu, kde je potrebné robiť rozhodnutia v záujme moci a osobných ziskov, nie národa.
Do vedenia ďalšej štátnej inštitúcie, Slovenského inštitútu v Londýne, bola dosadená Soňa Pőtheová, bývalá PR-istka Mariána Kočnera, ktorá má za sebou pochybné a mrazivé skúsenosti. Tento krok opäť ukazuje, že súčasná vláda pokračuje v budovaní siete prepojení, ktoré sú viac v prospech osobných záujmov než stability a skutočných národných záujmov.
Kresťanská tradícia a národné hodnoty sú dnes na okraji záujmu tých, ktorí by mali stáť na ich ochrane. Namiesto toho, aby sme chránili svoju kultúru, štátnu suverenitu a rodinné hodnoty, sa naša politická scéna stále viac prepadá do korupčných a rodinkárskych praktík. Mnohé z rozhodnutí vlády nám už dávno ukazujú, že naša budúcnosť je v rukách tých, ktorí zapredali národ a jeho stabilitu v prospech osobných záujmov a medzinárodných hier.
Slovensko potrebuje silné vedenie, ktoré bude veriť v národné hodnoty, v rodinu, v štátnu zodpovednosť a v pevný zákon. Týmto smerom však dnešná vláda nekráča.
