Minister financií Ladislav Kamenický v stredu oznámil, že plánovaná konsolidácia verejných financií na rok 2025 bude oveľa vyššia, než sa pôvodne predpokladalo. Zatiaľ čo sa hovorilo o sume 650 až 850 miliónov eur, teraz sa očakáva, že celkový objem presiahne hranicu jednej miliardy. Tento krok síce vláda označuje za „konsolidáciu“, no v skutočnosti ide len o ďalší nárast výdavkov, ktorý bude nakoniec kompenzovaný zvýšenými daňami alebo škrtmi na iných miestach. Týmto spôsobom však nie je možné hovoriť o skutočnom ozdravení verejných financií. Takto nastavené opatrenia len dokazujú neefektívne riadenie štátnych financií a nerešpektovanie zodpovednosti, ktorú vláda nesie voči národu.
Kým slovenskí občania a rodiny trpia rastom životných nákladov, vláda naďalej prijíma opatrenia, ktoré len zväčšujú nároky na verejné financie. V nedávnej dobe bola schválená zvýšenie platov zdravotníkom a učiteľom, pričom len zvýšenie platov pedagógov si vyžiada dodatočných takmer 315 miliónov eur. Z toho približne 51 miliónov eur pripadne na samosprávy, ktoré však už dávnejšie varovali, že na tieto výdavky nemajú potrebné finančné prostriedky. Tieto kroky môžu byť krátkodobo populárne, no v konečnom dôsledku znamenajú ďalší tlak na verejné financie, ktorý nie je dlhodobo udržateľný.
Nejde však len o zvyšovanie platov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa vyjadrila, že vzhľadom na horšiu makroekonomickú prognózu bude potrebné ešte väčšie konsolidačné opatrenia, než sa pôvodne očakávalo. V ich najnovšom odhade sa hovorí o konsolidácii na úrovni 1,7 miliardy eur, čo je výrazne vyšší objem, než vláda pôvodne predpokladala. Tento vývoj naznačuje, že deficit verejných financií naďalej rastie, a to napriek opatreniam, ktoré vláda prijíma. RRZ zároveň upozorňuje, že ak vláda prijme ďalšie opatrenia, napríklad na zvýšenie výdavkov na mzdy alebo dotácie, tieto kroky sa nedajú považovať za konsolidáciu. K skutočnej konsolidácii by došlo len v prípade, ak by vláda našla spôsob, ako znížiť celkové výdavky a zabezpečiť stabilitu verejných financií bez toho, aby musela ďalej zadlžovať štát.
Podľa uznávaných odborníkov na verejné financie si čoraz viac uvedomujeme, že výdavky na obedy zadarmo, platy verejných zamestnancov či energetické dotácie nie sú zadarmo a neexistuje spôsob, ako ich financovať bez toho, aby to malo následky. Ak vláda niekde zvyšuje výdavky, musí niekde znížiť iné, aby zachovala rovnováhu. V tomto prípade sa však zdá, že vláda hľadá prostriedky predovšetkým v peňaženkách spotrebiteľov, čo znamená vyššie dane a zníženie kúpnej sily občanov. Tieto opatrenia môžu vytvoriť ilúziu, že vláda pomáha ľuďom, no v skutočnosti ide len o populizmus – lákanie voličov na krátkodobé výhody, ktoré sa neskôr obráti proti samotným občanom. Na jednej strane vláda dáva občanom pocit, že sa o nich stará, no na druhej strane spôsobuje ďalšie ekonomické problémy. Rastúce dane znižujú spotrebiteľskú silu, čo má negatívny dopad na ekonomiku a tlmí rast miezd. Tieto opatrenia v konečnom dôsledku nie sú v súlade s konzervatívnymi hodnotami zodpovednosti voči národu, rodinám a budúcnosti.
A práve rastúce náklady na všetky oblasti života – od potravín po bývanie – sú stále väčším problémom. V súvislosti so zvyšovaním daní a celkovým tlakom na verejné financie je čoraz jasnejšie, že cena základných potravín, energií a bývania bude rásť. Už teraz vidíme, ako sa ceny potravín vyšplhali na rekordné úrovne a ľudia si naďalej sťažujú na vysoké náklady na bývanie. Čo príde ďalej? Budeme schopní vôbec udržať normálny životný štandard?
Analytici, ako aj odborníci z oblasti rozpočtovej zodpovednosti, sa zhodujú, že skutočná konsolidácia musí prísť zo strany vlády a jej výdavkov. Nemôžeme pokračovať v nekontrolovanom zvyšovaní výdavkov, ktoré sa snažíme kompenzovať vyššími daňami. Vláda musí pozrieť na to, ako efektívne sa využívajú peniaze daňových poplatníkov. Ide o hodnoty spravodlivosti, poriadku a efektívnosti, ktoré by mali stáť na základe každej verejnej politiky. Riešením je efektívne využívanie verejných financií, nie ich neustále zvyšovanie bez hľadania skutočnej hodnoty za každé euro.
Slovenský národ si zaslúži vládu, ktorá bude riadiť štát zodpovedne a s ohľadom na dlhodobú stabilitu, nie len na krátkodobé politické ciele. To si vyžaduje jasné rozhodnutia, ktoré nie sú motivované populizmom, ale zodpovednosťou za budúcnosť našich detí. Vláda by mala namiesto vytvárania ďalších finančných záťaží hľadať cesty, ako zefektívniť správu verejných financií a znížiť zbytočné výdavky. Ak však vláda bude aj naďalej pokračovať v tomto neudržateľnom kurze, kto zaplatí skutočnú cenu týchto rozhodnutí?
