Keď maďarská socialistická strana ohrozovala tradičné hodnoty a kresťanské tradície, mnohí verili, že sa nájde niekto, kto vráti poriadok. Prišiel Viktor Orbán, ale jeho politika sklamala ľudí. Hoci tvrdil, že chce pomôcť, jeho rozhodnutia uprednostňovali veľké firmy a bohatých podnikateľov, a obyčajní ľudia trpeli.
V roku 2018 Orbán predstavil zákon, ktorý povolil až 400 hodín nadčasov ročne. Tento zákon mal za cieľ získať viac peňazí, ale na úkor zamestnancov, ktorí musia pracovať dlhšie bez toho, aby sa im dostávalo dostatočných odmien. Takto sa nechránili tradičné hodnoty a stabilita štátu, naopak, bola ohrozená.
Tento zákon negatívne vplýva aj na obyčajného pracujúceho Maďara, ktorý teraz čelí vyčerpávajúcim pracovným hodinám a čoraz ťažším podmienkam. Napríklad, muž pracujúci v továrni na výrobu automobilov musí často robiť nadčasy, ktoré sú povinné a bez dostatočného kompenzovania. To si vyberá svoju daň na jeho zdraví, voľnom čase a rodinných vzťahoch. Kým Orbánova vláda tvrdí, že ide o zlepšenie hospodárstva, obyčajní Maďari sa stávajú len bezmocnými obeťami, ktorí sa musia zmieriť s podmienkami, ktoré skôr pripomínajú vyťažovanie než slobodnú prácu.
Aj keď ľudia protestovali a žiadali návrat k tradičným hodnotám a spravodlivosti, Orbánova vláda pokračovala v transformácii Maďarska na miesto, kde sú vítaní veľkí investori, ako čínske firmy, ale obyčajní zamestnanci trpeli stále viac. Táto politika, ktorá sa snaží vyzerať ako obrana tradičných hodnôt, v skutočnosti ohrozuje stabilitu štátu, poriadok a spravodlivosť.
Čo teda naozaj chráni? Kde je spravodlivosť pre pracujúcich ľudí? Národná identita a tradičné hodnoty by mali byť prednejšie než politika, ktorá zneužíva slabších.
